15 Říj Rodinná ponorka
Vzájomne sa oceňujte za maličkosti, pýtajte sa, čo ten druhý potrebuje, pokúste sa mu vyjsť v ústrety. Pokúste sa objavovať, k čomu vám táto situácia môže byť príležitosťou, na čo by inak nebol čas alebo priestor.
Každý deň sa dostávame do situácií, nad ktorými sa prinajmenšom pozastavíme. Aj na to je tu naša linka pomoci – Záchranná sieť. Môžete sa na ňu obracať s čímkoľvek, s čím si neviete dať rady. Nasledujúca otázka prišla na linku prostredníctvom e-mailu a jej autor nám svoj príbeh dovolil uverejniť. Na situáciu zareagovala aj psychologička Alexandra Slobodníková Čmáriková. Na Záchrannú sieť sa môžete obrátiť buď telefonicky alebo prostredníctvom chatu, ale sme radi, že využívate i iné cesty, napríklad e-mail, v ktorom sa môžete o danej záležitosti viac rozpísať.
Príbeh
Písal sa rok 2020. Na každého, kto dostal covid, sa väčšina ľudí pozerala cez prsty a dlho s ním nechcel byť nikto v kontakte. Bolo to v septembri. Už nejaký čas ma škriabalo v hrdle, neskôr som začal dokonca kašľať. Manželke Žanete bolo vďaka prezieravej ženskej intuícii všetko hneď jasné, na nič ďalšie nečakala a spolu s našou dcérkou Jankou sa na štrnásť dní odsťahovala k mame. Presne ako si Žaneta myslela, na druhý deň sa mi na teste ukázali dve čiarky. V izolácii som strávil nakoniec celých 19 dní. Ako teraz po takmer dvoch rokoch s úsmevom spomínam, 19 dní plných pokoja a pohody.
Aktuálne nepoznám veľa ľudí, ktorí by si nákazou ešte neprešli. Ako spoločnosť sme premorení ako vírusom, tak aj neustálym strachom, proti ktorému sme sa stali imúnni. Pozitívni jedinci trávia karantény so svojimi rodinami a nikto už nie je vysielaný na „ostrov vyhnanstva“. Minulý týždeň vyšiel pozitívny preventívny antigénový test mojej manželke Žanete. Keďže som s ňou v každodennom kontakte, zašiel som pre istotu na PCR test i napriek tomu, že som na sebe nepozoroval žiadne známky choroby. Negatívny. Nečakane. Podľa nariadenia som však musel zostať doma. Papierovo som bol zdravý a Žaneta to náležite využívala. Z jej izby boli počuť neustále príkazy: „Urob toto, urob tamto, podaj mi toto, bolí ma hlava, mohol by si tamto…“ A stále dookola. Nemohol som sa dočkať, kedy ma z toho zajatia vypustia. Konečne nadišiel ten deň. Žaneta sa už veľmi tešila do práce medzi ľudí a ja dupľom. V tom som začal pokašliavať… To hádam nie je pravda, vírilo mi v hlave, keď som si už asi štvrtýkrát ten týždeň strkal do nosa úzku tyčinku. S napätím som sledoval líniu tekutiny, ktorá sa pomaly posúvala žliabkom. Ach, nie… Dve čiarky… Ďalšiu karanténu už tu doma, v malom byte s mojou manželkou rozhodne nezvládnem.
Psychológ z Linky pomoci
Izolácia od vonkajšieho sveta prirodzene zvyšuje napätie vo vzťahoch a rodinách, je to stav určitej núdze, pohotovosti, je preto pochopiteľné, že naše emócie i telo reagujú. Je dobré otvorene si priznať čo cítim, môže to byť hnev, strach, úzkosť, bezmocnosť… O to dôležitejšie je v týchto momentoch obrniť sa trpezlivosťou voči sebe i voči svojim blízkym. Je dobré, pokiaľ vám to zdravotný stav dovolí, vytvoriť si pravidelnú rutinu pre seba i celú rodinu a zhodnúť sa na nej. Kľúčové je ale v týchto situáciách znížiť nároky, stačí, keď sú veci „dosť dobré“, nemusia byť perfektné alebo také, ako sme zvyknutí za štandardných podmienok.
Je dobré vytvoriť si pravidelnú rutinu pre seba i celú rodinu a zhodnúť sa na nej. Kľúčové je ale znížiť nároky, stačí, keď sú veci „dosť dobré“, nemusia byť perfektné alebo také, ako sme zvyknutí za štandardných podmienok.
Vzájomne sa oceňujte za maličkosti, pýtajte sa, čo ten druhý potrebuje, pokúste sa mu vyjsť v ústrety. Pokúste sa objavovať, k čomu vám táto situácia môže byť príležitosťou, na čo by inak nebol čas alebo priestor. Komunikujte s príbuznými, kamarátmi „na diaľku“. Vzájomne si skúste umožniť intímny priestor, ak máte vy alebo niekto z rodiny potrebu niekam sa „zavrieť“, skúste nájsť miesto, ktoré to umožní. Je dobré sústrediť sa na „tu a teraz“ a každý deň vnímať ako malý krok.
