Denisa Cziglová Zajícová je onkologická pacientka, z ktorej sa stala foodblogerka a momentálne nastávajúca mamička. Denise postavil život do cesty skúšku v podobe ťažkej choroby, ktorou sa však táto bojovníčka nechcela dať poraziť a svojou cestou optimizmu a nadhľadu inšpiruje nielen vo svojej novej knihe, ale aj na sociálnych sieťach tisíce ľudí. Aký je život s Evženom, ako Denisa pomenovala svoj nádor v hlave?

Samozrejme, bol to šok. Nemala som žiadne príznaky, že by bolo so mnou niečo v neporiadku. Posledný mesiac mi síce zvonilo v ušiach a stále som sa cítila unavená, ale hovorila som si, že za to môže zmena počasia. Keď som zistila, aký veľký nádor mám v hlave, šokovalo ma to, ale snažila som sa to brať statočne, pretože moja kamarátka mala už skôr rovnaký problém a všetko dopadlo dobre.

Keď som ležala v nemocnici, zistila som, že v tom všetkom nie som sama a že iní ľudia sú na tom ešte horšie ako ja. Brala som to ako životnú výzvu, že je potrebné niečo zmeniť a začať žiť inak. Keď som sa dostala z najhoršieho, povedala som si, že o tom začnem písať, aby ľudia vedeli, že stojí za to bojovať a neprepadnúť hneď panike, a že vždy môže byť horšie.

Choroba vypukla v roku 2014 a začať žiť ako zdravý človek mi trvalo asi dva roky. Po prvej operácii sa síce objavili isté problémy, dostala som sa na kardiológiu, trápili ma kožné problémy a celkovo bola moja imunita dosť oslabená, ale všetko som prekonala. Bohužiaľ, nádor sa začal rozrastať. Po ďalšej operácii sa výsledky zhoršili a skončila som na onkológii v nemocnici na Žltom kopci. Tam ma čakalo najťažšie rozhodnutie v živote – či budem chcieť podstúpiť chemoterapiu.

Zmenila veľa vecí. Pohľad na celý život. Na to, že nemá cenu riešiť dookola minulosť, nemyslieť ďaleko do budúcnosti, ale užívať si každý deň naplno, pretože nikdy nevieme, aký bude a či sa doň prebudíme. Zmena životného štýlu prišla, keď som sa dostala na Žltý kopec, kde mi povedali, že nález je pozitívny a bola mi ponúknutá chemoterapia. Nechcela som ju, ale musela som začať inak premýšľať o svojom životnom štýle. Uvedomila som si, že ďalej to takto nepôjde.

Určite. Dnes som za ňu vďačná, ukázala mi správnu cestu.

Aby som motivovala ostatných chorých ľudí, aby si nemysleli, že sú v tom sami, a dodala im pozitívnu energiu a myslenie. Keď sa vám totiž stane niečo také, samozrejme, že hľadáte pomocnú ruku. A ak nenájdete nič, čoho sa môžete chytiť, je to veľmi demotivujúce. Písať som sa rozhodla preto, lebo som sa chcela vypísať zo všetkých bolestí a zároveň som mala v úmysle povzbudiť tých, ktorí nemajú v takýchto chvíľach okolo seba pevné zázemie, rodinu a priateľov.

Aby si vážili zdravie a svoj život. Premýšľali nad tým, čo dávajú svojmu telu a viac sa oň starali. Nielen stravou, ale aj pohybom, vyradením chémie, používaním lepšej kozmetiky… Zmena nemusí byť rýchla, môže sa začať kedykoľvek. Dať si každý deň fresh džús a doplniť vitamíny. Vyhýbať sa rafinovanému cukru a nejesť často živočíšne potraviny. Na začiatku zmeny odporúčam urobiť si napríklad PH test a zistiť, ako ste na tom.

Z každého trochu. Dôležité je vyčleniť si čas sám na seba. Človek by sa mal naučiť odpočívať. Ďalej nesmieme zabúdať na vitamíny, ako som už spomínala, dobré sú napríklad freshe. Na sociálnych sieťach zdieľam zdravé obedy a večere. Strava však nie je všetko, takže odporúčam aj pohyb. Fitnescentrá sú síce momentálne zatvorené, ale v súčasnom modernom svete nie je problém zapnúť si YouTube a nájsť si tam nejaké predlohové video. Človek sa krásne spotí aj doma.

S manželom sa veľmi tešíme. Bude to pre mňa nová skúška a ďalšia nová životná etapa. Najskôr som nechcela do toho ísť, pretože v minulosti som už zažila isté nepríjemnosti a bála som sa, že by sa mohlo niečo pokaziť. Musela som si v hlave porovnať nejaké veci a nebáť sa ísť do tehotenstva naplno a s láskou. Teraz som veľmi rada, že je to takto. Zatiaľ ide všetko dobre a my sa už na dcérku veľmi tešíme.