Zmena, prijatie, postoj… zmysel

 

„Čo nemeníš, to si vyberáš.“ Táto veta na mňa koncom minulého roka vyskočila niekoľkokrát. Tak som sa zamyslela nad jej pravdivosťou. Snažila som sa zachytiť všetky možné „ALE“, ktoré môžu človeku napadnúť v súvislosti s jej obsahom. Sú veci, ktoré ovplyvniť môžeme, a sú veci, ktoré ovplyvniť nemôžeme. Môžeme ich iba prijať, ale aj vtedy je potrebné, aby sme k nim zaujali nejaký postoj. Našťastie tých vecí, ktoré zmeniť môžeme, je veľa. Proces zmeny sa však začína pri jednoduchých otázkach. Môžem? Viem? Dokážem (mám odvahu)? Chcem? Odpoveď ÁNO aj NIE je rozhodnutie, čiže výber. Náš vlastný výber. Ak sa človek rozhodne okolnosti, vzťahy, situáciu a pod. nezmeniť, tak si vlastne vybral, že to, čo už zažíva, bude zažívať aj ďalej. Každý má pre svoje rozhodnutie vždy vlastný dobrý dôvod. Každý má právo slobodne sa rozhodnúť. Bez vynášania súdov.

Sloboda. Čo to vlastne je? Veľa sa hovorí o tom, že ľudia celkom nechápu jej význam. Že s ňou nevedia narábať. Wikipédia ponúka definíciu: „Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa zneužíva na ideologickú manipuláciu.“ Páči sa mi aj zjednodušený výklad: „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda niekoho iného.“

„Človek môže prísť o všetko okrem jediného: nikto mu nemôže vziať poslednú ľudskú slobodu – vybrať si za akýchkoľvek okolností svoj vlastný prístup, svoju vlastnú cestu.“ Viktor Frankl

Viktor Frankl (psychiater a neurológ) je zakladateľom psychoterapeutického smeru známeho ako logoterapia (z gréckeho logos – zmysel), ktorý vníma človeka v prvom rade ako bytosť prahnúcu po zmysle. Niekoľko rokov strávil v koncentračnom tábore a prišiel tam o celú svoju rodinu.

Hneď po oslobodení napísal počas iba deviatich dní knihu Napriek všetkému povedať životu áno. V týchto extrémnych podmienkach zistil, že to, akým človekom bude, záleží len na ňom. Na jeho rozhodnutí.

„Človek je pripravený a ochotný prijať akékoľvek utrpenie, hneď ako a dokedy je schopný v ňom vidieť nejaký zmysel.“ V. Frankl

„Človek môže prísť o všetko okrem jediného: nikto mu nemôže vziať poslednú ľudskú slobodu – vybrať si za akýchkoľvek okolností svoj vlastný prístup, svoju vlastnú cestu.“

 

Frankl však v koncentračnom tábore spoznal aj niečo iné, a to, že aj v prostredí plynových komôr, krematórií, buzerovania a vysiľujúcej práce zostáva v ľudskom vnútri priestor slobody, ktorý umožňuje zareagovať na zdanlivo beznádejnú situáciu zmysluplným spôsobom. Dokazovali to mnohé individuálne príklady väzňov, ktorí sa nedali zlomiť, ale dokázali byť oporou pre ostatných. Aj situácia, ktorá vyzerá ako úplne bezvýchodisková, ponúka veľké množstvo spôsobov, ako sa k nej vnútorne postaviť. Na otázku „Kto je človek?“ preto Frankl odpovedá: „Je to bytosť, ktorá vymyslela kremačné pece.“ Je to však súčasne aj bytosť, ktorá kráčala do plynových komôr vzpriamene a s modlitbou na perách.“ Podľa skúsenosti Frankla existujú na celom svete a vo všetkých dobách len dve rasy ľudí: slušní a neslušní.

Čo teda na základe týchto skúseností považuje Viktor Frankl a jeho logoterapia za zmysel života? Život samotný! 

Na prelome rokov mnoho ľudí prehodnocuje svoje životy, pokúša sa o zmeny, minimálne sa zamýšľa, čo by mohlo byť v živote inak. Sloboda neexistuje bez zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Na jednom zo školení to ktosi prirovnal k Amerike a k Soche slobody na východnom pobreží a k väzeniu Alcatraz na západnom pobreží. Sloboda a zodpovednosť. Pri zodpovednosti sa znovu vynárajú tie isté otázky: Môžem? Viem? Dokážem (mám odvahu)? Chcem?

Nech sa deje čokoľvek, nesmieme zabudnúť, že nie sme bezmocní. Máme slobodu sa rozhodnúť pre zmenu, pre prijatie, pre iný postoj. Iný postoj dokážeme zaujať, keď dáme veciam a situáciám iný zmysel. Ako matka, ktorej sa narodí postihnuté dieťa, a ktorá mala pôvodný zmysel asi podobný ako my všetci: zbierať spoločné zážitky a užívať si rodičovstvo, vzájomne sa spoznávať a učiť so zdravým dieťaťom. Aby to mohla zažiť aj za nových okolností, musí prehodnotiť svoje očakávania a nájsť iný zmysel pre radosť z rodičovstva.

Prajem vám veľa odvahy pre zmenu, veľa sily pre prijatie ak nie je iná možnosť, a veľa lásky pre výber postoja.

Bc. Zuzana Zborayová

Certifikovaný lektor Efektivneho rodičovstva