Od pradávna ľudia vedia, že správne jedlo pomáha duševnému zdraviu. O blahodarných účinkoch varenia už ale toľko k nájdeniu nie je. To sa v poslednej dobe mení a varenie sa stáva terapeutickou metódou, ktorá je stále častejšie využívaná v nemocničných zariadeniach. 

Skúšali ste niekedy ochutnať surový zemiak? Ak áno, tak môžete potvrdiť, že to nie je nič moc. Keď ale niekomu poviete, nech si zavrie oči, zapchá si nos a necháte ho zahryznúť do zemiaku a jablka, nebude schopný medzi nimi spoznať rozdiel. Jazyk rozpoznáva 5 chuťových kvalít, vo vnímaní chute hrá ale podstatnejšiu rolu práve čuch, ktorý (keď je trénovaný) zvláda rozpoznať viac ako 100 chuťových substancií.

Preto sa nám pri prechladnutiu a upchatom nose zdá väčšina jedál bez chuti. Človek by sa mal stravovať zdravo, nie každému ale zdravé jedlo chutí. Pre tých, ktorí by radi do seba dostali niečo zdravé aj napriek tomu, že im zdravé „nevonia”, môže toto poslúžiť ako inšpirácia. 

Krásna vôňa môže v našej mysli ihneď vyvolať príjemné pocity a spomienky. Naopak nepríjemný pach zas môže rýchlo vyvolať nepríjemnú emóciu. Zacítime vôňu a už sa objavujú emócie, tak je to rýchle. Je tomu tak z dôvodu priameho prepojenia čuchových buniek s limbickými štruktúrami mozgu. Tie sú jedným z hlavných centier generujúcich emócie. Aj to potom využíva dobre cielená reklama, ktorá sa snaží pomocou vôní navodiť príjemný pocit, ktorý nás motivuje ku kúpe výrobku. Jedenie je prirodzene uspokojujúci proces. Ovplyvňuje v mozgu náš systém odmeny, vyvolávajúci pocity blaženosti. Rovnaký problém je spustený napríklad tiež pri užívaní návykových látok, posilňuje potom našu motiváciu k prípadnému opakovaniu danej aktivity. Preto tak radi jeme. 

V poslednej dobe sa pohľad na jedlo dosť zmenil. Už nejde len o to sa poriadne nasýtiť či spoločensky pobaviť, ale skôr o vyjadrenie nejakého názoru, o štýl. S dostupnejšími cudzokrajnými potravinami aj tým, ako sa stále viac začíname starať o to, čo vlastne jeme, sa naše stravovacie návyky menia. Ekologická a morálna stránka hrá hlavne u dnešnej mladšej generácie zásadnú rolu vo voľbe kupovanej potraviny. Objavuje sa nespočetne veľa diét rôzneho druhu a pojmy ako superpotravina už nám tiež nie sú cudzie. Možno aj preto je dnes najlepšia doba na to začať písať vlastnú kuchárku. V posledných rokoch sa práve tie často objavujú na najvyšších priečkach v predajných rebríčkoch kníhkupcov. Dnes varí každý. 

Varenie sa tak ako terapeutická metóda dostalo aj do nemocničných zariadení. Jeho aplikácia do liečebných programov sa využíva u širokého rozpätia duševných a behaviorálnych ochorení vrátene depresie, úzkostí, porúch príjmu potravy, ADHD aj závislostí. Takýchto zariadení síce nie je mnoho a sú rozšírené hlavne v Severnej Amerike, ale so stále väčšou popularitou mindfulness má táto terapeutická metóda o budúcnosť postarané. 

Mindfulness (slovensky tiež všímavosť) je asi najvyužívanejšou formou varenia. Predstavu, ako vyzerá také všímavé varenie, ponúka vo svojich príspevkoch doktorka Lisa Bahar. Môže sa to zdať úsmevné, ale jedná sa o sústredené zameranie pozornosti na konkrétnu aktivitu, napríklad lúpanie pomaranča, krájanie mäsa a tak ďalej. O blahodarných účinkoch mindfulness sa môžete dočítať v článkoch na tejto stránke. O mindfulness ako vedecky overenej metóde už dnes nemusíme pochybovať, a objavujú sa aj konkrétne vedecké závery ohľadom terapeutických účinkoch varenia. Už skôr sa ale praktikujúci terapeuti zhodovali na účinnosti kulinárskych programov na znižovanie hladiny stresu zúčastnených pacientov. 

Štúdia z roku 2018 poukazuje na ďalšiu výhodu kulinárskych programov v nemocničných a rehabilitačných zariadeniach. Varenie prináša pozitívny vplyv na socializáciu v komunitách, sebadôveru a kladný postoj k vlastnej osobe a celkovú kvalitu života.

Tajomstvo dobrého pocitu z varenia sa tiež skrýva v príprave jedla nielen pre seba, ale aj pre ostatných. Človek je spoločenský tvor a altruistické varenie vytvára a prehlbuje putá medzi ľuďmi, a pomáha im viesť spokojnejší život. 

Pri domácom varení tak môže profitovať zo všímavosti každý z nás. Skúste sa pri budúcom varení na chvíľu zastaviť, zbystrite svoje zmysly, a vnímajte len potraviny, s ktorými akurát varíte, ich tvar, štruktúru a vôňu. Ak nemáte mageirokofóbiu (chorobný strach z varenia), nemusíte sa ani obávať výsledky vášho snaženia, keďže už samotný proces varenia je liečbou. 

Aj pri samotnej konzumácii jedla môžeme využiť všímavosti a uvedomiť si, či sa akurát naozaj potrebujeme najesť, alebo či chceme jesť iba preto, že sa nudíme či sme v strese. Vďaka tomu môžeme posúdiť nutnosť nášho príchodu ku chladničke, jej otvorenie a vyberanie si niečoho pod zub. Chronickým diétarom to potom môže pomôcť nejaké to kilo zhodiť. 

Posledným tipom, ktorý pochádza z manželských poradní v USA, je párové varenia. To prehlbuje súdržnosť páru a ich kooperáciu. Súhra v kuchyni vyžaduje tiež vysokú mieru komunikácie, z ktorej môže pár ťažiť aj vo chvíľach bez panvíc a varešiek v rukách. 

Zdroje:
Farmer, N., Touchton-Leonard, K., & Ross, A. (2018). Psychosocial benefits of cooking interventions:
A systematic review. Health Education & Behavior, 45(2), 167-180.